Mám drobný zlozvyk – vždy, keď je nejaké dielo príliš často spomínané, či chválené, začnem mať pocit, že zrejme nebude až tak kvalitné ako sa o ňom vraví či píše. Kľudne to môžete nazvať predsudkami. Jednoducho sa bojím priveľa očakávať a preto radšej chvíľu počkám, kým opadne prvý „boom“. Našťastie, počiatočný boom okolo tohto brazílskeho spisovateľa už opadol, a tak som si v kľude mohla Alchymistu prečítať.

Keď som sa kamarátky spýtala, či je toto dielo napísané v štýle magického realizmu, ktorý je tak typický pre juhoamerických spisovateľov dvadsiateho storočia, bolo mi len povedané, že ide o veľmi jednoduchý príbeh. Pravdu mala v jednom: že naozaj ide o príbeh - o Osobný príbeh. Ale ani náhodou nie je jednoduchý. Coelho sa neveľmi odlišuje od svojich „magicko-realistických“ kolegov: symboly, znamenia, nadprirodzeno a čary - to všetko je v tejto útlej knižočke obsiahnuté. Neočakávajte však žiadne krviprelievanie či zdrvujúce bitky s čarodejníkmi, nejde totiž o fantasy. Pripravte sa na cestu za snom, za zmyslom života, lebo to je presne to, čo autor a jeho hlavný hrdina hľadajú.

 „To je to, co jsi odjakživa chtěl dělat. Každý člověk zkraje mládí ví, jaký je jeho Osobní příběh. V té době je všechno jasné a možné a lidi se nebojí snít a přát si všechno to, co by v životě rádi dělali.“
 „Lidé poznají velice brzy proč mají žít. Možná právě proto se velice brzy vzdávají.“ 

Coelhovi sa podarilo napísať úžasný príbeh plný myšlienok a posolstiev, ktorý je postavený na zdanlivo triviálnom príbehu mladého Santiaga. Ten sa nechce zmieriť so životom pastiera oviec a rozhodne sa ísť za tým, čo mu bolo predurčené, a aby tak naplnil svoj Osobný príbeh. Na ceste sa stretáva s mnohými úskaliami, vďaka ktorým sa učí trpezlivosti, vnímaniu a reči sveta. Spoznáva ľudí, čo mu pomáhajú tvoriť a pokračovať v jeho príbehu a najmä pochopiť ho. Skrz ich konanie a rozprávanie poznáva vlastnú dušu a srdce a neschádza z cesty za svojím snom – za pokladom schovanom pri egyptských pyramídach.

„Lidé se nebojí neznáma, protože každý člověk je schopen dosáhnout všeho, co chce a co potřebuje. Bojíme se jenom, že ztratíme to, co máme, ať už život nebo pole. Ten strach ale přejde, když pochopíme, že náš příběh a příběh světa psala táž ruka.“
„Kdo prožívá svůj Osobní příběh, umí všechno, co potřebuje. Jenom jediné znemožňuje jeho sen: strach z neúspěchu.“
„...snadno pochopíme, že vždycky je na světě jeden člověk, který čeká na svůj protějšek, ať uprostřed poušte nebo uprostřed velkoměsta. A když se tito lidé setkají a jejich zrak se zkříží, všechno minulé a budoucí ztrácí jakýkoli význam a existuje jen ta chvíle a ta neuveřitelná jistota, že všechno pod sluncem je psáno touž Rukou. Rukou, která probouzí Lásku a která pro každého, kdo pod sluncem pracuje, odpočívá a hledá poklady, stvořila duši jemu blízkou. Jinak by sny lidského rodu neměly žádný smysl.“

Čítanie tohto príbehu je ako cestovať so Santiagom a pritom spoznávať vlastnú dušu, uvedomovať si svoj vlastný Osobný príbeh. Myšlienky tu vyslovené mi v mnohom pripomenuli tvorbu Meyrinka a Hesseho. Alchymista totiž disponuje rovnakou silou posolstva, akú mali diela Golem a Sidhárta. Je plná myšlienok, ktoré vás nevedomky prinútia premýšľať nad vlastným životom nevtieravou, láskavou formou. Ani neviete ako a začnete spytovať samých seba, či ste nespohodlneli a neodvrátili sa od svojej skutočnej cesty len z obavy, že vaše priania sú nesplniteľné. Či vôbec existujú náhody, alebo ide len o ďalšie znamenia, ktoré vám majú pomôcť na vašej ceste...

Táto kniha vám môže nahlodať váš doteraz pokľudný, rutinný a zdanlivo vyrovnaný život, preto je dobré si to rozmyslieť, než ju začnete čítať. Nie každý chce totiž zmeniť svoj „osud“ a zamýšľať sa nad hľadaním vlastnej cesty...